Politiky kybernetickej bezpečnosti

Európska komisia a vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku predstavili koncom roka 2020 novú stratégiu kybernetickej bezpečnosti EÚ.

Stratégia sa vzťahuje na bezpečnosť základných služieb, ako sú nemocnice, energetické siete a železnice. Pokrýva tiež bezpečnosť stále rastúceho počtu pripojených objektov v našich domácnostiach, kanceláriách a továrňach.

Stratégia sa zameriava na budovanie kolektívnych spôsobilostí s cieľom reagovať na veľké kybernetické útoky a spolupracovať s partnermi na celom svete na zaistení medzinárodnej bezpečnosti a stability v kybernetickom priestore.

Smernica o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v Únii (smernica NIS2)

Hrozby v oblasti kybernetickej bezpečnosti sú takmer vždy cezhraničné a kybernetický útok na kritické zariadenia jednej krajiny môže ovplyvniť EÚ ako celok. Krajiny EÚ musia mať silné vládne orgány, ktoré vykonávajú dohľad nad kybernetickou bezpečnosťou vo svojej krajine a ktoré spolupracujú so svojimi partnermi v iných členských štátoch prostredníctvom výmeny informácií. Je to obzvlášť dôležité pre odvetvia, ktoré sú kritické pre našu spoločnosť.

Prvá smernica o bezpečnosti sietí a informačných systémov (smernica NIS) zabezpečuje vytváranie a spoluprácu takýchto vládnych orgánov. Táto smernica bola preskúmaná koncom roka 2020, čo viedlo k návrhu a prijatiu smernice NIS2. Členské štáty mali do 18. októbra 2024 plne transponovať a vykonávať smernicu NIS2.

ENISA – Agentúra EÚ pre kybernetickú bezpečnosť

ENISA je Agentúra Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť, ktorá bola zriadená v roku 2005. Mandát bol revidovaný v roku 2019 a odvtedy má agentúra trvalý mandát. 

Hlavné ciele a úlohy agentúry ENISA sú stanovené v základnom akte, konkrétne v akte o kybernetickej bezpečnosti. Agentúra ENISA poskytuje podporu členským štátom, inštitúciám a podnikom EÚ v kľúčových oblastiach vrátane vykonávania smernice NIS, aktu o kybernetickej odolnosti a aktu o kybernetickej solidarite. Agentúra podporuje aj proces certifikácie kybernetickej bezpečnosti produktov IKT, služieb IKT a procesov IKT, ako sa stanovuje v hlave III aktu o kybernetickej bezpečnosti. 

Akt o kybernetickej bezpečnosti

Akt o kybernetickej bezpečnosti bol prijatý v roku 2019 a posilnila sa ním úloha Agentúry Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA). Agentúre udelila trvalý mandát a splnomocnila ju, aby prispela k zintenzívneniu operačnej spolupráce a krízového riadenia v celej EÚ. Má tiež viac finančných a ľudských zdrojov ako predtým.

Aktom o kybernetickej bezpečnosti sa zriadil aj európsky rámec certifikácie kybernetickej bezpečnosti (ECCF), v ktorom sa stanovujú spoločné požiadavky na kybernetickú bezpečnosť a hodnotiace kritériá certifikácie produktov IKT, služieb IKT a procesov IKT. Ďalšie informácie nájdete na osobitnom webovom sídle agentúry ENISA.

Cielenou zmenou aktu o kybernetickej bezpečnosti prijatou 15. januára 2025 sa rozšíril rozsah certifikácie na riadené bezpečnostné služby.

Komisia 11. apríla 2025 začala verejnú konzultáciu, ktorá má prispieť k hodnoteniu a revízii aktu o kybernetickej bezpečnosti.
 

Akt o kybernetickej odolnosti

Akt o kybernetickej solidarite

Akt o kybernetickej solidarite nadobudol účinnosť 4. februára 2025 s cieľom zlepšiť pripravenosť, odhaľovanie a reakciu na kybernetické incidenty v celej EÚ.

Kybernetická koncepcia

Dňa 24. februára 2025 bol uverejnený návrh odporúčania Rady o koncepcii EÚ pre krízové riadenie kybernetickej bezpečnosti (kybernetická koncepcia). Cieľom tohto odporúčania je jasným, jednoduchým a prístupným spôsobom predstaviť rámec EÚ pre riadenie kybernetických kríz. Navrhovanou koncepciou sa aktualizuje komplexný rámec EÚ pre krízové riadenie kybernetickej bezpečnosti a mapujú sa príslušní aktéri EÚ, pričom sa načrtávajú ich úlohy počas celého krízového životného cyklu. To zahŕňa pripravenosť a spoločnú situačnú informovanosť na predvídanie kybernetických incidentov a potrebné detekčné spôsobilosti na ich identifikáciu vrátane nástrojov reakcie a obnovy potrebných na zmiernenie týchto incidentov, odrádzanie od nich a ich obmedzenie.

Plán obnovy

Kybernetická bezpečnosť je jednou z priorít Komisie v jej reakcii na krízu spôsobenú koronavírusom, keďže počas obmedzenia pohybu došlo k nárastu kybernetických útokov. Plán obnovy pre Európu zahŕňa dodatočné investície do kybernetickej bezpečnosti.

Podpora výskumu a inovácií: Horizont 2020 a zmluvné verejno-súkromné partnerstvo; Horizont Európa

Výskum v oblasti digitálnej bezpečnosti je nevyhnutný na budovanie inovatívnych riešení, ktoré nás môžu chrániť pred najnovšími a najpokročilejšími kybernetickými hrozbami. Kybernetická bezpečnosť je preto dôležitou súčasťou programu Horizont 2020 a jeho nástupcu programu Horizont Európa. 

V programe Horizont Európa je kybernetická bezpečnosť na obdobie 2021 – 2027 súčasťou klastra „Civilná bezpečnosť pre spoločnosť“. 

V rámci programu Horizont 2020 Komisia spolufinancovala výskum a inovácie v oblastiach, ako je kybernetická pripravenosť prostredníctvom kybernetických rozsahov a simulácií, kybernetická bezpečnosť pre malé a stredné podniky, kybernetická bezpečnosť v elektrickom a energetickom systéme a kybernetická bezpečnosť a ochrana údajov v kritických odvetviach. Tieto témy patria do klastra „Bezpečné spoločnosti – ochrana slobody a bezpečnosti Európy a jej občanov“.

V roku 2016 bolo vytvorené zmluvné verejno-súkromné partnerstvo v oblasti kybernetickej bezpečnosti v rámci programu Horizont 2020 medzi Európskou komisiou a Európskou organizáciou pre kybernetickú bezpečnosť (ECSO), združením zloženým z členov kybernetického priemyslu, akademickej obce, orgánov verejnej správy a ďalších subjektov.

Podpora kybernetických kapacít a nasadzovania

Naše fyzické a digitálne infraštruktúry sú veľmi úzko prepojené. Komisia preto investovala do kybernetickej bezpečnosti aj v rámci svojho programu financovania investícií do infraštruktúry, Nástroja na prepájanie Európy (NPE), na obdobie rokov 2014 – 2020.

Podpora NPE bola poskytnutá tímom pre reakciu na počítačové bezpečnostné incidenty, prevádzkovateľom základných služieb, poskytovateľom digitálnych služieb, jednotným kontaktným miestam a príslušným vnútroštátnym orgánom. Tým sa posilňujú spôsobilosti v oblasti kybernetickej bezpečnosti a cezhraničná spolupráca v rámci EÚ, čím sa podporuje vykonávanie stratégie kybernetickej bezpečnosti EÚ.

Program Digitálna Európa na obdobie 2021 – 2027 je ambiciózny program, v rámci ktorého sa plánuje investovať 1,9 miliardy EUR do kapacity kybernetickej bezpečnosti a rozsiahleho zavádzania infraštruktúr a nástrojov kybernetickej bezpečnosti v celej EÚ pre orgány verejnej správy, podniky a jednotlivcov.

Kybernetická bezpečnosť je takisto súčasťou Programu InvestEU, všeobecného programu, ktorý spája mnohé finančné nástroje a využíva verejné investície na zabezpečenie ďalších investícií zo súkromného sektora. Jeho strategický investičný nástroj bude podporovať kľúčové hodnotové reťazce v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Je dôležitou súčasťou balíka opatrení na obnovu v reakcii na krízu spôsobenú koronavírusom.

Atlas kybernetickej bezpečnosti

Európske centrum priemyselných, technologických a výskumných kompetencií v oblasti kybernetickej bezpečnosti bude zhromažďovať odborné znalosti a zosúlaďovať európsky vývoj a zavádzanie technológií kybernetickej bezpečnosti. Bude spolupracovať s priemyslom, akademickou obcou a ďalšími subjektmi na vytvorení spoločného programu pre investície do kybernetickej bezpečnosti a rozhodovať o prioritách financovania výskumu, vývoja a zavádzania kyberneticko-bezpečnostných riešení prostredníctvom programov Horizont Európa a Digitálna Európa.

V súčasnosti prebiehajú štyri pilotné projekty na položenie základov kompetenčného centra a siete. Zapojilo sa do nej viac ako 170 partnerov.

V záujme lepšieho prehľadu odborných znalostí a kapacít v oblasti kybernetickej bezpečnosti v celej EÚ Komisia vytvorila komplexnú platformu s názvom Atlas kybernetickej bezpečnosti.

Bezpečné zavádzanie 5G v EÚ

Siete 5G predstavujú kľúčovú digitálnu infraštruktúru, keďže sú základom mnohých kritických služieb. Zásadný význam má zabezpečenie kybernetickej bezpečnosti a odolnosti tejto kritickej infraštruktúry. Na základe koordinovaného posúdenia rizík členské štáty v skupine pre spoluprácu v oblasti sieťovej a informačnej bezpečnosti spolu s Komisiou a agentúrou ENISA vypracovali súbor nástrojov EÚ pre kybernetickú bezpečnosť 5G, v ktorom sa stanovujú opatrenia na posilnenie bezpečnostných požiadaviek na siete 5G, uplatňovanie príslušných obmedzení pre vysokorizikových dodávateľov a zabezpečenie diverzifikácie dodávateľov.

Súčasný stav vykonávania súboru nástrojov 5G členskými štátmi je opísaný v druhej správe skupiny pre spoluprácu v oblasti sieťovej a informačnej bezpečnosti z júna 2023. Komisia takisto vykonala vlastné posúdenie dodávateľov 5G, ktoré je k dispozícii v oznámení z júna 2023. 

Zabezpečenie volebného procesu

Naše európske demokracie sa čoraz viac digitalizujú: politické kampane prebiehajú online a samotné voľby sa v mnohých krajinách uskutočňujú prostredníctvom elektronického hlasovania. 

Komisia vydala odporúčania týkajúce sa kybernetickej bezpečnosti volieb do Európskeho parlamentu ako súčasť širšieho balíka odporúčaní na podporu slobodných a spravodlivých volieb do Európskeho parlamentu. Mesiac pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2019 Európsky parlament, krajiny EÚ, Komisia a agentúra ENISA vykonali živý test svojej pripravenosti.

Kybernetická bezpečnosť nemocníc a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti

Digitalizácia prináša revolúciu v oblasti zdravotnej starostlivosti a umožňuje lepšie služby pre pacientov. Kybernetické útoky však môžu narušiť tieto životne dôležité služby. Komisia 15. januára 2025 predložila európsky akčný plán kybernetickej bezpečnosti nemocníc a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti ako jednu z prioritných iniciatív stanovených v politických usmerneniach pre Komisiu na roky 2024/29.

V akčnom pláne sa okrem iného navrhuje, aby agentúra ENISA, agentúra EÚ pre kybernetickú bezpečnosť, zriadila celoeurópske centrum podpory kybernetickej bezpečnosti pre nemocnice a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktoré by im poskytovalo prispôsobené usmernenia, nástroje, služby a odbornú prípravu. Iniciatíva vychádza zo širšieho rámca EÚ na posilnenie kybernetickej bezpečnosti v celej kritickej infraštruktúre.

Komisia 7. apríla 2025 začala cielenú konzultáciu o akčnom pláne pre kybernetickú bezpečnosť nemocníc a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a vyzvala zainteresované strany, aby sa podelili o svoje názory. Výsledky konzultácie sa zohľadnia pri ďalších odporúčaniach, ktoré Komisia plánuje predložiť do konca roka.

Zručnosti pre pracovnú silu

Digitálnu bezpečnosť môžeme zabezpečiť len vtedy, ak máme odborníkov so správnymi vedomosťami a zručnosťami a v súčasnosti ich nie je dosť. Komisia preto prijíma opatrenia na stimuláciu rozvoja zručností v oblasti kybernetickej bezpečnosti a na rast pracovnej sily v Európskej únii.

Zručnosti v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ktoré patria do všeobecného programu Komisie v oblasti digitálnych zručností, zostanú na poprednom mieste politického programu Komisie, pričom Únia zručností sa predpokladá v politických usmerneniach Komisie na roky 2024 – 2029. Projekty sa budú naďalej financovať v rámci rôznych programov, najmä programu Digitálna Európa a programu Erasmus+, s cieľom odstrániť nedostatok pracovnej sily v Európskej únii. Komisia bude naďalej využívať existujúce politické nástroje, ako je politický program Digitálne desaťročie do roku 2030, a možnosť, ktorú ponúka, zriaďovať viacnárodné projekty zamerané na zručnosti v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ako sa uvádza v oznámení Komisie o odstraňovaní nedostatku talentov v oblasti kybernetickej bezpečnosti s cieľom posilniť konkurencieschopnosť, rast a odolnosť EÚ (ďalej len „Akadémia zručností v oblasti kybernetickej bezpečnosti“).

Akadémia zručností v oblasti kybernetickej bezpečnosti

Akadémia zručností v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ktorá bola spustená ako súčasť Európskeho roka zručností 2023, spája súkromné a verejné iniciatívy na európskej a vnútroštátnej úrovni s cieľom riešiť rastúce rozdiely v pracovnej sile v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Akadémiu, ktorá sa nachádza online na platforme Komisie pre digitálne pracovné miesta a zručnosti, podporujú všetky zainteresované strany, najmä priemysel prostredníctvom mechanizmu prísľubov, a akademická obec, pričom hlavná iniciatíva nadväzuje na úspech akadémie: sieť medzi priemyslom a akademickou obcou.

Oznámenie o Akadémii kybernetických zručností EÚ

Prehľad Akadémie kybernetických zručností EÚ

Informovanosť

Ľudský faktor je často slabým článkom v oblasti kybernetickej bezpečnosti: Ak niekto klikne na phishingový odkaz, môže to mať obrovské následky. Komisia preto zvyšuje informovanosť o kybernetickej bezpečnosti a propaguje najlepšie postupy medzi širokou verejnosťou. Napríklad raz ročne organizuje Európsky mesiac kybernetickej bezpečnosti spolu s agentúrou ENISA.

ENISA – Agentúra EÚ pre kybernetickú bezpečnosť

ENISA je agentúra EÚ, ktorá sa zaoberá kybernetickou bezpečnosťou. Poskytuje podporu členským štátom, inštitúciám EÚ a podnikom v kľúčových oblastiach vrátane vykonávania smernice NIS.

ISAC

Centrá pre výmenu a analýzu informácií (ISAC) podporujú spoluprácu medzi komunitou kybernetickej bezpečnosti v rôznych odvetviach hospodárstva. Prioritou Komisie je ďalší rozvoj centier ISAC na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni. Komisia v spolupráci s agentúrou ENISA podporuje aj zriadenie nových centier ISAC v odvetviach, na ktoré sa nevzťahuje. „Posilnenie postavenia konzorcia ISAC EÚ“ pod dohľadom Komisie poskytuje ISAC právnu, technickú a organizačnú podporu.

SVC

Spoločné výskumné centrum (JRC) Komisie aktívne prispieva ku kybernetickej bezpečnosti v EÚ. JRC napríklad vypracovalo taxonómiu kybernetickej bezpečnosti. Tým sa zosúlaďuje terminológia používaná v oblasti kybernetickej bezpečnosti, aby sme mali jasnejší prehľad o spôsobilostiach v oblasti kybernetickej bezpečnosti v EÚ.

JRC takisto nedávno uverejnilo správu s názvomKybernetická bezpečnosť – naša digitálna kotva, ktorá poskytuje prehľad o súčasnom prostredí kybernetickej bezpečnostiEÚ a jej histórii.

Jednotky CSIRT/tímy CERT

Podľa smernice NIS2 sú členské štáty EÚ povinné zabezpečiť, aby mali dobre fungujúce jednotky pre riešenie počítačových bezpečnostných incidentov (CSIRT), známe aj ako jednotky reakcie na núdzové počítačové situácie (CERT). Tieto tímy zabezpečujú riešenie kybernetických incidentov a rizík v praxi. Spolupracujú navzájom na úrovni EÚ a spolupracujú aj so súkromným sektorom.

Určené jednotky CSIRT musia pokrývať všetky typy prevádzkovateľov základných služieb a poskytovateľov digitálnych služieb.

Hlavné úlohy jednotiek CSIRT sú:

• monitorovanie incidentov na vnútroštátnej úrovni;
• poskytovanie včasného varovania, varovaní, oznámení a iných informácií o rizikách a incidentoch príslušným zainteresovaným stranám;
• reagovanie na incidenty;
• poskytovanie dynamickej analýzy rizík a incidentov a situačnej informovanosti;
• účasť v sieti jednotiek CSIRT.

ECSO

Európska organizácia kybernetickej bezpečnosti (ECSO) bola vytvorená v roku 2016 s cieľom pôsobiť ako náprotivok Komisie v zmluvnom verejno-súkromnom partnerstve vzťahujúcom sa na program Horizont 2020 v rokoch 2016 až 2020. Väčšina 250 členov ECSO patrí buď do odvetvia kybernetickej bezpečnosti, alebo do výskumných a akademických inštitúcií v tejto oblasti. V menšej miere členovia ECSO zahŕňajú aj subjekty verejného sektora a odvetvia na strane dopytu.

Okrem odporúčaní týkajúcich sa programu Horizont 2020 ECSO vykonáva rôzne činnosti zamerané na budovanie komunít a priemyselný rozvoj na európskej úrovni.

Ženy4Kybernetika

Je dôležité zdôrazniť úlohu žien v komunite kybernetickej bezpečnosti, ktoré sú nedostatočne zastúpené. Komisia preto zriadila register Women4Cyber v spolupráci s iniciatívou ECSO Women4Cyber. Médiám, organizátorom podujatí a ďalším uľahčuje nájsť mnohé talentované ženy pracujúce v oblasti kybernetickej bezpečnosti, aby sa tieto ženy stali viditeľnejšími a prominentnejšími v kybernetickej komunite a vo verejnej diskusii.

EÚ spolupracuje s partnermi na presadzovaní spoločných záujmov v politike kybernetickej bezpečnosti. Deviaty kybernetický dialóg medzi EÚ a USA sa uskutočnil v decembri 2023 v Bruseli. EÚ a USA pokročili v spolupráci v oblastiach, ako je kybernetická diplomacia, krízové riadenie, budovanie kapacít, kybernetická bezpečnosť kritickej infraštruktúry (vrátanenahlasovania incidentov),kybernetická bezpečnosť hardvérových a softvérových produktov (vrátane spoločného akčného plánu pre produkty kybernetickejbezpečnosti) a aspekty kybernetickej bezpečnosti vznikajúcich technológií, ako je umelá inteligencia. 

Od roku 2021 EÚ a Ukrajina uskutočnili tri kybernetické dialógy. Agentúra EÚ pre kybernetickú bezpečnosť ENISA v roku 2023 formalizovala pracovnú dohodu s ukrajinskými partnermi s cieľom podporiť budovanie kapacít, výmenu najlepších postupov a situačnú informovanosť. EÚ začala aj kybernetické dialógy s Indiou, Japonskom, Kórejskou republikou a Brazíliou. Prvý kybernetický dialóg medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom sa uskutočnil v decembri 2023 v Bruseli, druhý o rok neskôr, 6. decembra 2024.

O kybernetickej bezpečnosti sa diskutuje aj v kontexte dvojstranných digitálnych partnerstiev a digitálnych dialógov, ako aj digitálnej aliancie EÚ – LAK, regulačného dialógu medzi EÚ a západným Balkánom, štruktúrovaného dialógu medzi EÚ a NATO o odolnosti a štruktúrovaného dialógu medzi EÚ a NATO o kybernetickej bezpečnosti a obrane. Osobitná skupina EÚ – NATO pre odolnosť kritickej infraštruktúry uverejnila v roku 2023 správu, v ktorej zmapovala dôležité prierezové odvetvia. 

EÚ a Japonsko usporiadali 11. novembra 2024 v Tokiu šiesty kybernetický dialóg, v rámci ktorého si vymenili názory na panorámu hrozieb a reakciu na škodlivé kybernetické činnosti, poskytli aktuálne informácie o svojom najnovšom politickom a legislatívnom vývoji v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ako aj v oblastiach vznikajúcich technológií, riadenia kybernetických kríz a kybernetickej obrany.

EÚ a India uskutočnili 20. marca 2025 v Naí Dillí ôsmy kybernetický dialóg, v rámci ktorého si vymenili názory na panorámu kybernetických hrozieb a poskytli aktuálne informácie o najnovšom vývoji v oblasti politiky a právnych predpisov v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Zaoberali sa aj bezpečnosťou dodávateľského reťazca, kybernetickou bezpečnosťou výrobkov a vznikajúcimi technológiami.

EÚ a Kórejská republika uskutočnili 20. mája 2025 v Soule siedmy kybernetický dialóg, v rámci ktorého si vymenili názory na vývoj kybernetickej politiky a rokovali o prostredí kybernetických hrozieb a príslušných rámcoch na predchádzanie kybernetickým hrozbám, odrádzanie od nich a reakciu na ne. Zaoberali sa aj kybernetickou bezpečnosťou a odolnosťou.

Počítačová kriminalita

Bežní zločinci využívajú kybernetické útoky, ktoré ohrozujú Európanov. Útvar Komisie pre migráciu a vnútorné záležitosti monitoruje a aktualizuje právne predpisy EÚ o počítačovej kriminalite a podporuje kapacity presadzovania práva. Komisia spolupracuje aj s Európskym centrom boja proti počítačovej kriminalite v rámci Europolu.

Kybernetická diplomacia

EÚ sa snaží chrániť pred kybernetickými hrozbami zvonka svojich hraníc. V rámci toho Komisia spolupracuje s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť a členskými štátmi na vykonávaní spoločnej diplomatickej reakcie na škodlivé kybernetické činnosti (ďalej len „súbor nástrojov kybernetickej diplomacie“). Táto reakcia zahŕňa diplomatickú spoluprácu a dialóg, preventívne opatrenia proti kybernetickým útokom a sankcie voči tým, ktorí sú zapojení do kybernetických útokov ohrozujúcich EÚ.

Komisia pomáha pri rozhodovaní o reakcii na vonkajšie kybernetické hrozby vždy, keď je to potrebné. Priamo financuje aj prebiehajúcu iniciatívu EÚ na podporu kybernetickej diplomacie.

Kybernetická obrana

Komisia a vysoký predstaviteľ predložili 10. novembra 2022 spoločné oznámenie o politike EÚ v oblasti kybernetickej obrany s cieľom riešiť zhoršujúce sa bezpečnostné prostredie v dôsledku ruskej agresie voči Ukrajine a posilniť schopnosť EÚ chrániť svojich občanov a infraštruktúru.  

Politika EÚ v oblasti kybernetickej obrany je postavená na štyroch pilieroch, ktoré pokrývajú širokú škálu iniciatív, ktoré pomôžu EÚ a členským štátom lepšie odhaľovať kybernetické útoky, odrádzať od nich a brániť sa pred nimi:

1. Spoločne konať v záujme silnejšej kybernetickej obrany EÚ

2. Zabezpečenie obranného ekosystému

3. Investovať do spôsobilostí v oblasti kybernetickej obrany

4. Partner na riešenie spoločných výziev

Nová politika si vyžaduje investície do plnohodnotných spôsobilostí voblasti kybernetickej obrany a posilní koordináciu a spoluprácu medzi vojenskými a civilnými kybernetickými komunitami EÚ. Posilní spoluprácu so súkromným sektorom a efektívne riadenie kybernetických kríz v rámci Únie. Nová politika takisto pomôže znížiť našu strategickú závislosť v oblasti kritických kybernetických technológií a posilniť európsku obrannú technologickú a priemyselnú základňu (EDTIB). Bude stimulovať odbornú prípravu, prilákanie a udržanie kybernetických talentov.

EÚ spolupracuje v oblasti obrany v kybernetickom priestore prostredníctvom činností Európskej komisie, Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), Európskej obrannej agentúry, ako aj agentúry ENISA a Agentúry Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol).

Budovanie kybernetických kapacít v tretích krajinách

EÚ spolupracuje s inými krajinami s cieľom pomôcť vybudovať ich kapacity na obranu pred kybernetickými hrozbami. Komisia podporuje rôzne programy kybernetickej bezpečnosti v krajinách zapojených do procesu rozširovania, ako aj v iných krajinách na celom svete prostredníctvom svojho oddelenia pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj.